Pred 37 rokmi bola zavraždená študentka medicíny Ľudmila Cervanová. Bola to dcéra plukovníka Cervana, ktorý sa zúčastnil na niekoľkých utajených misiách v arabských krajinách.
Od roku 1976 prebiehalo frenetické vyšetrovanie polície, v prípade nasledovala osobná zainteresovanosť prezidenta republiky Husáka, desiatky výsluchov zadržaných a obvinených, vydieranie, manipulácia, falošné priznania, utajovanie informácií, masívna propaganda v médiách.
Po piatich rokoch vyšetrovania, v roku 1981, socialistické súdy odsúdili skupinu siedmich mladých mužov. Spolu na 108 rokov. Boli navrhované tri tresty smrti, ktorým unikli len o vlások. V najťažších väzniciach Československa si každý z nich odsedel dlhé roky. A to bez dôveryhodných dôkazov a svedectiev.
Nežná revolúcia v roku 1989 priniesla šancu na nový proces. V roku 2004 boli obžalovaní, napriek novým dôkazom spochybňujúcim ich vinu, opäť odsúdení.
Dnes je z nich sedem starnúcich mužov so zmarenými životmi, ktorí súboj so slovenskou justíciou už prehrali a predsa stále bojujú o svoju nevinu a očistenie. Čakajú na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva – poslednej inštancie, ktorá môže rozhodnúť, či zomrú ako vrahovia.
Tvrdia, že boli zapletení do politicko-súdnej konšpirácie komunistického režimu.
Aby presvedčili verejnosť a súdy o tom, že ide o sprisahanie justície, rozhodli sa podstúpiť skúšku na polygrafe, nazývanom aj detektor lži.
Výsledok testu: Ani v jednom prípade nebolo indikované klamstvo.
Justičný zločin alebo justičný omyl?
Súdna manipulácia, hry tajných služieb, justičné prechmaty, psychická aj fyzická tyrania, vydieranie svedkov, zatajovanie pravdy, masívna propaganda, zahladené stopy, zneužitie moci a práva na spravodlivosť...
Týmto všetkým je opradený najdlhší prípad v dejinách československej justície, ktorý sa začal jedného letného dňa v roku 1976 a vo vyšetrovacích spisoch má názov: KAUZA CERVANOVÁ.
POVEDALI O KAUZE
Patrick Coffey, americký odborník a školiteľ práce s detektorom lži
Zapamätajte si: Pravda je jednoduchá. Lži sú zložité. Týchto pánov som sa pýtal, či spôsobili akékoľvek zranenie, ktoré viedlo k smrti Ľudmily Cervanovej. Prešli týmto testom. Každý z nich samostatne. Nemôžete znásilniť niekoho, koho ste nikdy nestretli.
Ľuba Lesná, investigatívna novinárka
Vražda Ľudmily Cervanovej sa odohrala 9.júla 1976. Bola veľkou tragédiou pre jej najbližšiu rodinu a jej priateľov. Dnes, po tridsiatich piatich rokoch, ostáva traumou pre celú slovenskú spoločnosť.
Milan Žitný, bezpečnostný analytik
Skutoční páchatelia nie sú dodnes známi.
Otakar Motejl, prvý český ombudsman, obhajca Miloša Kocúra
Právo je pokus o spravodlivosť. Aplikácia toho práva by mala byť pokusom o vykonávanie spravodlivosti. Občas sa to podarí a občas nie. Asi by som odišiel z taláru, než by som tento prípad odsúdil. Ak by som to musel odsúdiť.
Andrej Bán, novinár
Kauza Cervanová je v prvom rade o obludnosti normalizačného systému, je to anatómia justičnej svojvôle, ktorá prechádza od totality k slobode, podobne ako kontinuita osôb v samotnej slovenskej justícii. To oni vytvárajú pomyselný múr, ktorý nepripúšťa nové vážne dôkazy či indície spochybňujúce oficiálnu verziu činu.
František Šebej, poslanec NR SR
Súd vyniesol, podľa môjho pevného presvedčenia, rozsudok, ktorý je vo svetle známych faktov a na súde uvádzaných dôkazov nepochopiteľný. Myslím si tiež, že sa prv či neskôr ukáže, že ten rozsudok je hanbou našej justície.
Ivan Mačura, občiansky aktivista
Pokúšam sa hľadať spravodlivosť. Poburuje ma to, že doteraz nedošlo k vyrovnaniu s minulosťou v Československu alebo aj v iných štátoch, ktoré ovládal komunizmus. Celým prípadom sa výrazne tiahne „arabská stopa“. Môže súvisieť so životom otca Ľudmily Cervanovej, plukovníka Cervana, ktorý sa zúčastňoval zahraničných misií do arabského sveta, ktorý sa spolupodieľal na školení arabských pilotov a ktorý mal úzke kontakty s arabskou komunitou. V Československu.
Lucia Nicholsonová, týždeň 50/2006
Telo, ktoré našli v Čiernej vode, nikdy nikto neidentifikoval. Jej otec Ľudovít Cervan videl len šperky, ktoré údajne mala mŕtva na sebe. Bez toho, aby videl telo, skonštatoval, že ide o jeho dcéru Ľudmilu Cervanovú.
Prípad Cervanová tu bol s nami dlho. Počas tých tridsiatich rokov v pravidelných intervaloch rozviroval verejné dianie. Uprostred tohto víru sa krútili tie isté tváre. Plynulo sa im podarilo preklenúť pád komunizmu. Pri Cervanovej sa udržali. Nepôsobila na nich ani odstredivá sila zvonka. Verejnosť totiž žiadnu nevyvinula. Len veľmi málo ľudí sa staralo o to, či súdy posudzujú a súdia spravodlivo, na základe dôkazov, a nie dohadov a vynútených priznaní.
Záverečná reč odsúdeného Pavla Beďača pred súdom v roku 2004
Vážený senát, štatistika: Odsúdených sedem ľudí, dohromady 108 rokov nepodmienečne. Navrhované tri tresty smrti. 5 ľudí v súvislosti s týmto prípadom emigrovalo. Štyria korunní svedkovia boli pri výsluchoch bití. 21 svedkov pod stálym psychickým nátlakom a vydieraním. Dva svedkyne počas výsluchov potratili. Vyšetrovatelia vedeli a boli informovaní, že tie ženy sú tehotné. Jedna svedkyňa väznená a terorizovaná počas dojčenia, dvaja ďalší postihnutí, trestne stíhaní za útok na verejného činiteľa po tom, čo o tom celom šírili pravdu. Mal som 27 rokov, keď ma policajní zločinci zatkli, bezdôvodne obvinili a uvalili na mňa väzbu. A práve preto, že som sa nedopustil žiadnej trestnej činnosti ani proti zdraviu, ani proti životu, preto som musel byť postavený pred tento súd. Stal som sa rukojemníkom svojej slušnosti. Nie som nikomu dlžníkom. Nemám sa nikomu za žiaden zlý skutok ospravedlňovať. Som tu veriteľom a hájim len svoju česť.
